Jeden okamih v čase




Autor: Dawn_Summers

pozn: poviedka sa odohráva nejaký čas po diele Graduation Day I. (3x21) a koncom nadväzuje na This Year's Girl (4x15). Zobrazuje sny a myšlienky Faith v kóme. Je to príbeh, ktorý sa nijako netýka reálneho deja, je to len...sen. Mimochodom, z poviedky som vypustila posledné dva sny Faith, ktoré sme videli v seriáli.


,,...a ten človek tvrdil, že ho napadol nejaký obrovský žltý chlpatý tvor, proste blázon. Mal som chuť poslať ho kade-ľahšie, nebyť tých rezných rán..."
,,Zvláštne, prečo by klamal?"
,,Neviem, ale pochop, čo už dnes neurobia ľudia pre to, aby boli zaujímaví..."
,,Doktor Stonefield, na operačku!"
,,Tak ja už idem." Kroky. Jeden z mužov vyšiel z miestnosti. Ďalší sa prechádzal hore dolu. Zastavil sa. Šuchotanie. Z nemocničného stolíka zobral niekoľko papierov. Bolo počuť, ako si mrmle popod nos: ,,...izba č. 325. ...pacientka...bodná rana v oblasti brucha...v kóme šesť mesiacov..." Papiere znova zašuchotali. Položil ich späť na stôl. ,,Tá sa už nepreberie," zašepkal takmer nečujne. Kroky. Buchnutie dverí. Bol preč. Faith nedbala na putá na rukách a pokračovala v boji. Rovnako zúrivo však bojovala aj Buffy. ,,Čo ti je? Ty sa po tom všetkom bojíš umrieť?" zvolala Buffy posmešne. Terasa, na ktorej stáli bola dosť vysoko nad cestou. Buffy vrazila Faith a tá sa dotackala k jej okraju. Faith nahnevana pretrhla putá a zaútočila na Buffy. Tá v rýchlosti vytiahla nôž.
Faith ho hneď spoznala. ,,To je môj nôž!"
,,Ja ti ho vrátim."


Faith sa vrhla na Buffy. Buffy sa však uhla a prebehla na okraj terasy. Faith sa zdvihla zo zeme a prebehla k nej. Schytila Buffy za plecia a chystala sa ju zhodiť dolu. ,,Toto mi bude chýbať," zašepkala posmešne. No Buffy neváhala ani sekundu. Využila nepozornosť Faith a bodla ju nožom do brucha. Faith zacítila bolesť a potom...zahľadela sa na ranu.
Vytryskla z nej krv a kvapkala na zem. ,,Ty..." Z posledných síl vrazila Buffy, ktorá preletela na druhú stranu terasy.
Stále tam ležala a prekvapene na Faith hľadela. ,,Zabila si ma!" Zvuk prichádzajúceho auta ju prinútil pozrieť dolu.
Po ceste práve prechádzal červený nákladiak. ,,Ale Angelovi to nepomôže. Dávaj pozor, Bé!"
Ustupovala k samotnému okraju terasy. ,,Je to sranda," zašepkala naposledy a hodila sa dolu na nákladiak. Tvrdý dopad. Posledné, čo uvidela bola zhrozená tvár Buffy, ktorá sa vrhla k priečeliu terasy a sledovala ju. Faith kráčala tmavou uličkou. Kdesi spoza nej sa ozývala bujará zábava - nachádzala sa v blízkosti Bronzeu. No namierné tam nemala ani náhodou. Zabočila a ocitla sa pred starou ošarpanou budovou. Na múre vedľa Faith bolo nalepených zopár starých plagátov. Jeden z nich oznamoval príchod nejakej známej speváčky do Sunnydale - podľa dátumu na ňom zistila, že tu visí už sedem rokov. Faith sa zahľadela na tvár speváčky. Mala dlhé čierne vlasy, ktoré jej padali do tváre a na niektorých miestach roztrhnuté džínsy. Pozorovala jej pekné hnedé oči, orámované čiernou ceruzkou - no tie sa odrazu zmenili, už neboli hnedé, ale zelené, celá tvár zmenila svoj vzhľad, čierne vlasy sa v okamihu skrátili a boli blond, rockerské oblečenie nahradili čierne nohavice a fialová blúzka. Bola to Buffy. Mikrofón, ktorý speváčka držala v ruke sa zmenil na kolík. Dievča, ktoré nenápadne postávalo za ňou s gitarou v rukách sa tiež zmenilo - Faith v nej spoznala seba. Celý obrázok sa zmenil - Faith sa posunula dopredu k Buffy, ktorá jej teraz držala kolík pod krkom...


Faith zúrivo strhla plagát zo steny a roztrhala ho na kusy. No čím sa z neho stávali čoraz menšie kúsočky, tým sa čoraz viac zhmotňovala postava, ktorá odrazu stála pred Faith. Buffy mala oblečené presne to isté, čo na plagáte. Smiala sa. Pri pohľade na vyľakanú Faith.
,,Nikdy nevyhráš, to si zapamätaj, Faith," zašepkala a vytiahla kolík. Faith sa načiahla, že ju zrazí k zemi, no Buffy sa len zasmiala. Začala sa zmenšovať a opäť sa celá zmenila. Tentoraz pred Faith stál malý, asi osemročný chlapec a pozeral na ňu nevinnými očkami.
Faith spustila ruku a vzdychla si. ,,Vypadni," povedala mu a obrátila sa k budove. Podišla k starým železným dverám a jediným kopnutím ich vyrazila. Vošla dovnútra. Miestnosť bola takmer prázdna až na zopár drevených škatúľ a schodiska uprostred nej. Faith odkopla zopár krabíc a začala stúpať po schodoch, ktoré vŕzgali pri každom jej kroku.
Miestnosť, v ktorej sa ocitla, bola malá, no rozhodne plnšia, ako vstupná hala. Steny boli pokryté bordovými tapetami, na zemi ležal žltý koberec. V strede izby stál drevený stôl, pred ním tri stoličky. Faith sa posadila do jednej z nich a zadívala sa do kresla pred sebou. Sedel v nej starosta. Na tvári mu pohrával známy úškrn a oči mu svietili. Otvoril ústa, chcel začať rozprávať, no niečo ho prerušilo. Papagáje. V klietkach. Po celej miestnosti. Faith sa pobavene obzerala okolo seba a sledovala škriekajúcich vtákov. Starosta sa s úsmevom postavil a podišiel ku jednej z klietok. Zo stolíka zobral škatuľku vtáčieho krmiva, otvoril dvierka klietky a do malej modrej misky vysypal celú krabičku. Papagáj sa s nadšením vrhol na svoju večeru. Starosta sa vrátil späť ku kreslu a usmieval sa ešte viac. ,,Tvoj príchod akosi znepokojil mojich malých veselých priateľov," prehovoril a uškrnul sa.
Faith sa zamračila a zahniezdila na stoličke. ,,Samozrejme, keď do izby vstúpi taká vlna sily a energie, ako si ty, nemôže to ostať bez povšimnutia." Tentoraz sa usmiala aj ona. ,,Dúfam, že tak, ako sa ťa boja operenci, sa ťa budú báť aj naši noví nepriatelia." Úsmev jej zamrzol na perách.
,,O čo ide?"
Starosta sa opäť posadil. ,,Od mojich spojencov sa mi doniesla informácia, že Weaker je v Sunnydale."
,,Weaker?" Faith to meno ešte v živote nepočula.
Starosta sa usmial. ,,No, tým nech sa tvoja milá hlavička zatiaľ netrápi.
Zatiaľ to nie je až také podstatné. My máme aj iný problém."
Zahľadela sa do zeme. Vedela čo chce povedať. Zovrela v nej zlosť. Zaťala päsťe. ,,Premožiteľka. Teda, nie ty, ale tá...Buffy." Faith vyskočila zo stoličky, pričom ju prevrátila. Začala sa prechádzať po izbe. Zastavila sa pri jednej klietke a rozzúrene do nej kopla. Papagáj v nej začal bezhlavo poletovať a príšerne škriekal. Starosta sa rýchlo postavil, podišiel k Faith a chytil ju za plece.
,,Ale, no tak, no tak." Starosta jej objal od zlosti roztrasené plecia.
,,To bude v poriadku. Buffy nie je nič. Ty si moja hviezda, Faith." Faith zdvihla pohľad. Pozrela do starostových očí. Usmiala sa. Vrznutie dverí. Jemné, šuchotavé kroky. Sestrička prešla po izbe. Zastavila sa. Pozerala na posteľ. Vzdychla si. Čosi zapísala do papierov, čo mala pri sebe. Otočila sa a zatvorila za sebou dvere. Odišla.


Bola na hliadke. Prechádzala pomedzi hrobmi na cintoríne, v ruke zvierala kolík. Za sebou začula zvuky. Bleskovo sa otočila. Upír, ktorý ju sledoval, sa práve chystal skočiť. Faith sa uhla. Upír dopadol na zem. Faith doňho kopla. Preletel cez chodníček a narazil do náhrobného kameňa. Faith k nemu pomalými krokmi prešla. ,,Máš šťastie, že nemám chuť sa hrať." Zohla sa k upírovi. ,,To by bola iná káva. A garantujem ti, že mne by chutila viac než tebe." Uškrnula sa. Zdvihla kolík a... Spoza hrobu vyskočila tmavá postava a prebodla upíra zozadu. Rozpadol sa na prach.
,,Jedna nula pre mňa." Buffy si odhrnula vlasy z čela a vyskočila na hrob. Jednu nohu prehodila cez druhú.
Faith v ruke stále zvierala kolík. Odrazu mala šialenú chuť zabodnúť ho do Buffy. ,,Čo tu robíš? Nemala si vypadnúť z mesta?"
Buffy sa zasmiala. ,,Vypadnúť? A prečo by som mala? Toto mesto ma potrebuje." Faith podišla bližšie ku hrobu, na ktorom sedela Buffy. Odkiaľsi spoza nej pribehol sivý vlčiak. Sadol si pred hrob, akoby nechcel aby sa k nemu Faith priblížila. Faith zastavila. Buffy sa zohla a poškrabkala psa za ušami. ,,No vidíš, Faith. Tieto cintoríny sa už nemusia báť osvoju bezpečnosť. Majú tu premožiteľku a jej priateľov. Ty si na nič, Faith." Cítila, ako ju odrazu opúšťa sila. Vedela...vedela, ža Buffy má pravdu. Ona bola premožiteľka a Faith nič, iba hlúpy omyl. Prišla sem do Sunnydale, pretože bolo zrejmé, že Buffy je mŕtva a má nastúpiť nová vyvolená. No nebolo to tak. Buffy žila a ona, Faith, tu už nemala čo robiť. Možno mala byť ďalšou vyvolenou, ale nie je. Je tu navyše. Zavadzia. Sivý pes začal meniť podobu. Faith vedela na koho sa premení dávno pred tým, ako sa na Angela začal podobať. Angel sa usmial a pobozkal Buffy. Tá sa naňho žiarivo usmiala. Faith už nevedela, čo má robiť. Buffy mala rodinu, priateľov, lásku. Za toto všetko ju Faith nenávidela. Buffy mala všetko a ona nič, akurát hlúpe premožiteľské poslanie, ktoré jej aj tak patrilo neprávom. Nebola skutočnou premožiteľkou. Nie je ňou. Nikdy nebude. Je úplne sama. Rozbehla sa po chodníčku, vedúcom z cintorína. Chcela utiecť preč, ďaleko od tohto prekliateho života niekam, kde bude môcť žiť. Skutočne žiť. Zahmlievalo sa jej pred očami, preto si vôbec nevšimla, že jej niečo stojí v ceste. Narazila a spadla. Doudierala si kolená aj lakte. No bolesť nevnímala. Postavila sa a chcela utekať ďalej, no akýsi zvláštny pocit ju donútil obrátiť sa a zistiť, do čoho v tej rýchlosti vlastne narazila. Ten chlapec sa postavil na nohy a hľadel na ňu prenikavým pohľadom modrých očiek. Poznala ho. Vlastne, nevedela, kto to je, ale bol jej známy. Bol to chlapec, ktorý stál pred budovou, kde sídlil starosta v jej minulom sne, no ona sa na to nepamätala. Aj napriek tomu mala pocit, že ho už niekedy videla.


,,Pomôž mi," zašepkal a načiahol k nej malé rúčky. Faith sa odtiahla.
,,Ja...nemôžem."
,,Chcú ma dostať. Prosím, pomôž mi."
Faith naňho hľadela. Nevedela, čo má povedať. Nemala najmenšiu chuť niekomu ,,pomáhať" a okrem toho, ani netušila o čom chlapec hovorí. No jeho pohľad, tak nevinný, jej jednoducho nedovoľoval rozbehnúť sa preč. Stála tam, neschopná sa pohnúť z miesta.
,,Ty im to nedovolíš, však nie? Zachrániš ma. Ja ti verím." Podišiel ešte bližšie a objal ju okolo kolien.
Faith chcela ustúpiť. No nemohla. Slová toho chlapca...Z oka jej vyhŕkla slza. Niekto ju žiadal o pomoc...niekto jej dôveroval. Plakala. Niekto ju potrebuje. Niekto...niekto nepotrebuje Buffy, ale ju.
,,Nie, nedovolím. Nech je to ktokoľvek, ja mu to nedovolím."


Druhý deň. Sestička prichádza. Šuchot papiera. Klopkanie opätkov. Podíde k oknu a zadíva sa von. Vzdychne si.
,,Troyová, ste tu?"
Dvere zavŕzgajú. Prichádza niekto ďalší.
,,Čo tu, preboha, robíte? Doktor Stonefield vás volá."
Obaja odchádzajú. Zvonka je počuť šum ľudských hlasov. Buchnutie dverí. Už nepočuť nič. Ticho.
Faith naprázdno hrabala rukami. No vedela, že to nepomôže. Topila sa. Plávala - raz dolu, raz hore, ale už úplne stratila orientáciu. Zúfalo načahovala ruky, akoby chcela nájsť v čírej vode záchytný bod...no ten tu nebol. Snažila sa sústrediť na svetlo, ale to sa odrážalo od lesklých dlaždičiek, ktoré pokrývali steny bazéna a ona mala pocit, že prúdi zo všetkých strán. Túžila sa zastaviť, prestať zúfalo pohybovať rukami, práve vtedy však zacítila ako jej voda začína zaplavovať pľúca... Nemala na výber.


Faith si zvolila smer a plávala najrýchlejšie ako vedela. Popritom zároveň strácala nádej, že ešte niekedy uvidí denné svetlo. No odrazu... Vynorila sa. Nadýchla sa a začala vykašliavať vodu. Približovala sa k okraju bazéna, pri ktorom na ňu už s úsmevom čakal istý človek a žiarivo sa usmieval. Keď prestala kašľať donútila sa k úsmevu aj ona.
,,Ale, ale, moja premožiteľka," smial sa starosta a pomáhal jej vyliezť z vody.
,,Snáď si sa mi nemienila utopiť?" Faith vypľula posledný kúsok vody, čo jej zostal v ústach. Potriasla vlasmi, s ktorých prskali kvapky a nervózne pozrela na starostu. ,,To mala byť skúška?"
,,Ber to tak. Je dôležité, aby si obstála aj v nečakaných situáciách, slniečko." Faith schytila uterák, ktorý náhodou ležal na lavičke a vydrhla si ním tvár. Nachádzali sa v priestoroch rozľahlej plavárne vykachličkovanej bielimi dlaždicami, čo jej dodávalo nepríjemne laboratórny vzhľad. Pri bazéne stáli dvoje nabielo natreté lavičky, každá z jednej strany čiernych dverí. Tie boli jedinými dverami v miestnosti a zrejme viedli von. Starosta s úsmevom pozoroval Faith.
Uterákom si sušila vlasy. ,,Čo je?" vyprskla nahnevane. Stále sa hnevala, že ju len tak bezdôvodne hodil do bazéna. Čo to malo znamenať? Faith odhodila osušku za seba a so starostom v pätách prešla čiernymi dverami. Kráčala dlhou úzkou chodbou, ktorá akoby nemala konca. Faith prechádzala popri desiatkach dverí, navlas rovnakých po oboch stranách chodby. Nevedela, kam vedú a ani ju to nezaujímalo. Len sa ponáhľala ďalej.
,,Chcel by som," ozval sa spoza nej starosta ,, sa porozprávať o Weakerovi."
Faith spomalila, aby ju dobehol. ,,Aaaa...čo s ním?" Ani mu nepozrela do očí. ,,Mám podozrenie." Faith sa stále hnevala a odmietala hľadieť mu do tváre. Prečo proste jasne nevyklopí, čo sa deje? Nemala vôbec náladu rozmýšľať nad záhadnými vyjadreniami svojho nadriadeného. A okrem toho bola celá mokrá. Starosta trochu pobehol, pretože Faith viditeľne zrýchlila. Faith kútikom oka zazrela, že sa stále uškŕňa. Prečo to robí?
,,Ak nebudeme konať, Weaker sa čo nevidieť spojí s premožiteľkou."
,,Teda s nami?" Bolo jej však jasné, že ju tým rozhodne namyslel.
,,Och," starosta roztiahol svoj úsmev po celej tvári ,,nie, nie. Myslím tú ehm...dvojníčku. Buffy. Druhú premožiteľku. Ako som povedal, tvoju veľmi nepodarenú dvojníčku." Inokedy by sa bola usmiala, no teraz bola priveľmi sústredená na niečo iné. Išlo tu o Buffy. To nebolo dobré. Vedela, že to nie je možné, no aj napriek tomu dúfala, že sa s ňou už nikdy nebude musieť do niečoho zapliesť. Nechcela s ňou znova bojovať a znova prehrať. Dosť zbytočná sa cíti už teraz.
,,Kto je vlastne ten Weaker?" Faith vôbec nevnímala, že chodba ešte stále nekončí a je až neprirodzene dlhá. V si snoch takéto veci väčšinou vôbec neuvedomujete. Starosta ju pozoroval. Videl ako sa strhla pri mene Buffy a nemal z toho najlepší pocit. Ak túto úlohu Faith nezvládne, budú problémy. Aj bez nich mal na mále. Premožiteľka im bola stále v pätách a on vedel, že nech je Faith akokoľvek dobrá, tá Buffy ju prekoná. Kedysi by na to ani nebol pomyslel, ale časy sa zmenili...a k lepšiemu rozhodne nie...aspoň nie pre Faith. ,,Tak, čo mám robiť?" Faith usúdila, že venovať starostovi pozornosť neurazí jej hrdosť. Bol tu nový nepriateľ - a ona ho porazí. Nič jednoduchšie neexistovalo. Ani keď sa do toho dostane Buffy. Faith sa zúfalo snažila presvedčiť samu seba.


Starosta jej vyklopil svoj plán. Faith počúvala a pohľad upierala pred seba. Keď starosta dohovoril, na tmavom konci chodby sa zjavili dvere. Faith položila ruku na kľučku a otvorila ich. Ovial ju chladný vzduch ulice a ona (napodiv, už úplne suchá) vyšla von. Každodenná prehliadka nemocničných izieb. Sestrička nemala chuť pridlho sa zdržiavať a tak si do notesíka poznažila zopár údajov a ponáhľala sa preč. Zabuchli sa za ňou dvere a odrezali izbu Faith od okolitého sveta. ,,Weaker, staroveký démon, bojujúci za silu dobra. Na jeho pôsobenie takmer alergicky reaguje väčšina tvorov na ehm...našej strane. Najmä upíri s tým majú ťažkosti. Weaker je schopný rozsievať okolo seba akúsi dobrú energiu, ktorá psychicky ničí všetko zlé. Takže práve ty a ja sme dosť ohrozený, ha-ha. No a do duší ľudí prináša šťastie. Strašný gýč, nemyslíš?" Faith zovrela v rukách kušu a posmešne sa uškrnula.
,,Zvláštne, ty ma posielaš za tým poslom šťastia a pritom tvrdíš, že na mňa bude, hmmm, zle psychicky vplývať?"
,,Spolieham sa na tvoju silu premožiteľky." Starosta si ju premeral od hlavy po päty. ,,Ale nevyzeráš akoby ťa to priveľmi trápilo."
Faith si vzdychla a obrátila sa k dverám. ,,Nie, toto ma skutočne veľmi netrápi," zašepkala, prehodila si kušu cez plece a vybehla do tmy noci. Toto nebola hliadka. Vlastne na svoju poslednú hliadku si ani nepamätala. Skončila s nimi, keď sa pridala ku starostovi. Nebolo jej práve príjemné, že musí spolupracovať s upírmi a inou háveďou, ktorú ešte donedávna lovila po nociach. Ale čo mala robiť? Musela si zvyknúť. Faith prešla temnou uličkou. Na jej konci sa obzerala, ktorým smerom sa vydať. Keby išla doprava, dostala by sa na cintorín, no tam namierené nemala. Cesta doľava viedla k mestu a tak si Faith vybrala ju. Mala jeden určitý cieľ, no dostaviť sa naň mala až o pol hodiny. Starosta dostal tajnú informácia, že ten hlupák Weaker sa bude o pol jedenástej nachádzať v klube Aperture. Zdalo sa jej zvláštne, že sa démon údajne mieni stretnúť s Buffy v podniku s názvom ,,diera", ale nanajvýš nad tým mávla rukou. Ešte mala dosť času na malú nočnú prechádzku.


Cestou stretla niekoľkých ľudí, ktorým sa zrejme vôbec nezdalo čudné, že oproti nim kráča dievča s kušou na chrbte. V skutočnosti by si viac potrpela na nenápadnosť, ale vzhľadom na to, že sa jej všetko vlastne zdá, nebolo to podstatné. Keď sa o pol hodinu dostavila do baru Aperture, snažila si zachovať chladnú hlavu. Buffy tu ešte nie je. Plánom bolo, že Faith sa tam doství skôr než ona a jednoducho Weakera zneškodní. Jednoducho, úplne jednoducho. Bar Aperture zase nebol až taká diera, ako napovedal názov. Ošúchané steny, barový pult, zopár vysokých stoličiek okolo neho, niekoľko stolov roztrúsených po miestnosti a ošumelá spoločnosť. Návštevníkov bolo biedne málo aj na takúto neskorú nočnú hodinu. Za barom sedeli dve postaršie ženy, občas prehodili hŕstku slov so znudeným barmanom. Pri jednom zo stolov, natlačených v kúte podniku ležal rozvalený na stoličke chlap v sivom kabáte a zdalo sa, že hrá karty sám so sebou. Niekoľko ďalších postávalo pri dverách, v oboch rukách šampanské. V rohu izby sa opieral o stenu akýsi malý chlapec s prenikavými modrými očami...tie oči ju zarazili. Zostala stáť ako skamenelá s pohárom šampanského, ktoré potiahla z barového pultu, pri perách. Nie, to nebolo možné. Silou vôle odvrátila z chlapca pohľad a odpila si. Chlapec sa pohol. Pohár jej vypadol z ruky. Rinčanie skla upriamilo pozornosť všetkých návštevíkov na Faith. Nútila sa pozerať inam, no nešlo to. Nie, len nie teraz...to nie je...


Chlapec pomaly, s nevinným úsmevom kráčal k Faith. Ona ustupovala a krútila hlavou.
Pomôž mi...ty ma zachrániš...ja ti verím... Tá noc na cintoríne jej pripadala ako veľmi vzdialená nočná mora (čo vlastne aj bola, ale Faith to nemala ako vedieť). Takú slabosť ako tú noc nepocítila ešte nikdy a teraz, keď sa už ako tak pozbierala, nemala chuť si ju pripomínať.
Chlapec sa usmieval a približoval sa. Prehovoril. ,,Ty, ochrániš ma, ja to viem..."
,,Nie," zvreskla Faith a ustupovala stále rýchlejšie. Zopár ľudí si začalo medzi sebou pobúrene šepkať. Pri dotieravom pohľade tých nevinných očiek znova zacítila tú známu slabosť. O pomoc ju tu prosí malé dieťa a ona má práve na tomto mieste zabiť nejakého démona... Démona, čo roznáša radosť, o ktorú to dieťa žiada... Faith narazila chrbtom do steny a zosypala sa na zem. Kuša na chrbte ju bolestivo tlačila do chrbta. Chlapec na ňu hľadel röntgenovým pohľadom. Odrazu sa zatváril smutne, akoby ho Faith sklamala. Potom neurčito kývol hlavou a zmizol. Faith by v tomto bare už nevydržala ani sekundu, keby si nebola neustále dokazovala, že toto všetko bola len halucinácia a ona tu má predsa povinnosti. Liala do seba litre šampanského a snažila sa neskolabovať. No démon ani Buffy sa neukazovali. Absolútne netušila, ako má tento démon vyzerať, no, ako povedal starosta, zrejme bude v niečom vynikať od ostatných. Alebo bude v jeho blízkosti Faith pociťovať akési oslabenie - veď, predsa (ako starosta tvrdil ďalej), Weaker bude podľa Faithinej ,,vyžarujúcej osobnosti" ihneď vedieť, na ktorú stranu ona patrí.


A tak čakala. Presedela v tom bare celú noc. Čakala...a teraz sa cítila ešte horšie ako predtým. To dievča sa pohlo. Sestrička vyvaľovala oči. Faith ležala na posteli nehybne, ako predtým. Čože...? Nie, to sa jej určite iba zdalo. Rýchlo naškriabala do notesa zvyčajnú poznámku a chytila kľučku na dverách. Podľahla nutkaniu otočiť sa. Úplne nehybné telo... Och, aká je len hlupaňa, ľudia v kóme sa predsa zvyčajne nehýbu! Vyletela von a zabuchla dvere. Ruka Faith pohla malíčkom.
,,Takže zlá informácia?!? " Faith zúrivo behala po starostovej pracovni.
,,Jedna zlá informácia a ja trčím celú noc v nechutnom bare?"
,,Vlastne nebola ani tak celkom nesprávna. Weaker tam skutočne mal byť. Si si istá..." Starostove slová prerušil ďalší výbuch.
,,Samozrejme, že tam nebol! Nie som predsa hlúpa...vlastne som, strávila som tam celú..."
,,No tak, ukľudni sa," vzdychol si starosta a položil jej ruku na plece. To malo akýsi upokojujúci účinok. Faith zhlboka dýchala.
Jeden z papagájov voľne poletujúcich v pracovni sa zniesol k zemi. Zmenil sa na človeka, vlastne upíra, a pri pohľade na strarostu a Faith sa uškŕňal. Starosta jeho pohľad zachytil, mykol hlavou k Faith a prevrátil očami. ,,Mám správu, pane," zvolal vyškerený upír. Faith sa bleskovo obrátila a zagánila naňho.
,,Weakera odchytili naši nepriatelia."
Starostovi sa v očiach mihol strach. ,,Premožiteľka..."
,,Nie, nie oni. Skupinka upírov z tej búdy na okraji mesta. Pamätáte sa na nich? Odmietali sa s nami spojiť...áno, presne tí. Chytili ho, keď vychádzal z Aperturea..."
,,Nevychádzal, ty blázon! Ten démon tam vôbec nebol!" Faith sa usilovala vytrhnúť zo starostovho zovretia a vrhnúť sa na upíra. Starosta ju však pevne držal.
,,Faith, teraz ma dobre počúvaj. Si naša posledná nádej, rozumieš? Musíš tam ísť. Musíš premôcť Weakera i tých upírov..."
Faith sa mu vytrhla. ,,Nie je tam. Weaker tam nie je." Hľadela mu priamo do očí.
,,Zlatko, záleží na tom, či si si ho v tom bare všimla alebo nie? Okrem toho, ani nevieme ako poriadne vyzerá.Ale vieme, kde sa momentálne nachádza a to je teraz najdôležitejšie."
,,Dobre." Faith sa na silu zasmiala.
,,Pôjdem tam, pobijem tých upírov a dokážem vám, že tam nijaký démon nie je. Platí?" Zobrala zo stola kolík a zastrčila si ho za opasok. Starosta a upír si vymenili pohľady. Upír sa tváril pobavene, starosta neurčito. ,,No, ehm...platí. Pôjdeme s tebou." Samozrejme, že sa nehýbe! Nezízaj na ňu a padaj odtiaľto! Sestrička trochu roztrasenými rukami zaznačila zopár údajov do svojich papierov. Potom jej pohľad znova padol na nehybne ležiacu Faith. Zhlboka sa nadýchla a prikročila k posteli. Nič. No samozrejme. Táto osoba je už v podstate mŕtva, len si tojej telo ešte nestihlo uvedomiť. Je prirozdené, že ani len prstom nepohne...ale...


Bola noc. Faith rázne vyšla z domu. Vietor jej odvial vlasy z tváre, svetlo pouličnej lampy zvýraznilo jej odhodlaný výraz. Zastala. Z dverí za jej chrbtom vyletel kŕdeľ papagájov. Preleteli ponad Faith a zosadli na cestu - jeden po druhom sa začali pomaly premieňať na postavy kľačiacich upírov. Vstávali a obzerali sa dozadu na Faith. Spoza nej z dverí vyšiel starosta a upír, ktorý ho informoval o Weakerovi. A potom spolu všetci vykročili. Noc bola studená, fúkal vietor. Upíri cestou zmenili podobu svojej tváre - omnoho lepšie sa v tme cítili s tvrdčími rysmi a (najmä) s ostrejšími očnými zubami. Ich nálada sa stupňovala, čím viac sa približovali k miestu. Kopali do smetníkov, navzájom do seba narážali. Pritom sa každý hneval na toho druhého a zrejme by sa strhla bitka, keby nezakročil starosta. Faith ich ignorovala. Rozmýšľala. Bolo jej jasné, že Weakera tá skupinka nemohla chytiť - aspoň nie, keď vychádzal z baru. Určite tam nebol, o tom bola presvedčená. Do Aperture za ten večer nevošiel nijaký ďalší návštevník a všetci, ktorí boli v bare už pred Faithiným príchodom zostali do rána. No napriek tomu...starosta by sa s ňou nevydal preč, keby o Weakrovom chytení pochyboval. Faith v kostiach cítila, že toto bude ťažká noc. Zastali pred schátranou budovou v odľahlej časti Sunnydale. Náhodný okoloidúci by predpokladal, že je to obyčajná, napoly zrúcaná stavba, ktorú v minulosti poznačil požiar - smerom zo zastrčenej uličky ďaleko od centra mesta tak naozaj vyzerala. Nebol to klam, ale predsa - budova nebola až taká neobývaná, ako sa mohlo zdať. Na starostov pokyn preliezli nevysoký múr a ocitli sa v areáli spustošenej záhrady. Avšak, ani sa nestihli poriadne poobzerať bol tu prvý útok. Z okna nad ich hlavami so zavrčaním vyskočil upír. Využil chvíľu prekvapenia a vrhol sa na starostu. Faith neváhala, zboku sa naňho hodila a spolu spadli na zem. V zápale boja vytiahla kolík, udrela upíra do tváre a vyskočila na nohy. Odhodila si z tváre vlasy a pozorovala, ako vstáva. Upír pomaly zdvihol pohľad. Faith mu bez okolkov vrazila do srdca kolík.


,,Mohol som to vedieť!" Starosta bol v tvári červený. ,,Bolo predsa jasné, že sa na nás pripravia!" Faith nedbala na jeho rozhorčenie.
Sama mu položila otázku. ,,Myslíš, že nás chceli chytením toho démona prilákať?" Pritom pohľadom preskakovala z jedného konca tmavej steny budovy na druhý. Zdalo sa, že ďalší upíri nie sú nablízku. No bolo iba otázkou času, kedy prídu.
,,Prilákať?" Starosta ju zamračene pozoroval. ,,Vlastne som si presne to myslel. Ale potom ma napadlo,že by Weakera možno chceli nejako využiť...proti mne, samozrejme. Tá skupinka ma nenávidí ešte viac ako premožiteľku...Mohli by ho použiť, ah by ho nejakými spôsobmi donútili zostať na vlastnej strane. A čo najviac mrzí je, že ja..."
,,A prečo by sme Weakera namiesto zabitia radšej nepridali na našu stranu?"
,,..., že ja nepoznám spôsoby, ktorými by som prinútil démona šťastia roznášať radšej smrť."
Žiarivo, a prvýkrát za túto noc, sa usmial. ,,Preto existuje jediné riešenie - zabiť ho a pritom sa vysporiadať aj s týmito..."


Nedokončil. Jeho vetu prerušil treskot, priamo z hlavného vchodu schátraného domu. Niekto zvnútra vykopol dvere a teraz tam namiesto nich stáli asi šiesti rozhnevaní upíri.
Starosta prižmúril oči. ,,Ideš, Faith," zašepkal. Faith si ako v spomalenom zábere zložila z chrbta kušu a zdvihla ju k tvári. Vystrelila. A potom druhý krát. A ešte raz. Skôr, než stihli traja upíri dopadnúť na zem, rozpadli sa na prach. Faith skočila do tieňa stromov. K zostávajúcim upírom vo dverách sa pridali ďalší z domu a pustili sa do starostových. Nastal medzi nimi tuhý boj. Faith zacítili ako ju niekto poťahuje za rukáv.

Vedľa nej sa ocitol starosta. ,,Vieš, čo máš robiť," prehovoril, pričom sledoval bojujúcich upírov. Faith prikývla. Vedela. Pomaly, potichu sa prešmykla povedľa ruvačky a nenápadne vkĺzla do domu. Dostala sa do tmavej miestnosti s malými dverami na protiľahlej strane. Položila ruku na kľučku a vošla dnu. Dvere za sebou bez rozmýšľania zatvorila a prekvapene otvorila ústa. Celé horné poschodie spolu so stropom sa prepadlo a namiesto strechy zívala veľká diera. Toto z ulice nebolo vidieť. Ale, keď bol dom celkom zničený, ako tu mohli tí upíri...?


Faith pochopila, akonáhle sa pred ňou zjavil rozhnevaný upír. Vyzeralo to, akoby vyliezol spod zeme. A skutočne - keď sa ho Faith ,,šetrne" zbavila, zistila, že asi v strede miestnosti je akási jama. Podišla bližšie a všimla si malý rebrík, ktorý viedol do podzemia. Faith sa naňho vykašľala a skočila dolu. Zažmurkala. Očakávala, že si jej oči budú musieť zvyknúť na tmu, ale mýlila sa. Tunel pod zemou nebol dlhý, ako by predpokladala, už po pár metroch totiž vyústil do väčšej miestnosti. Faith zatienil výhľad ďalší upír, ktorého spoľahlivo prebodla kolíkom. Prešla zopár krokov a zo záujmom sa okolo seba obzerala. Miestnosť bola vykachličkovaná a pripomínala pokusné laboratórium. Faith klopkali opätky, keď kráčala. V strede stál nabielo natretý stolík, potiahnutý rovnako bielou plachtou. V rohu stála skrinka s klieštikmi, malými nožíkmi a rôznymi zvláštnymi zariadeniami. No Faith najviac zaujala klietka po jej ľavej ruke. Sedel tam zvláštny chlpatý modrofialový démon a smutne na Faith klipkal očami.
Dlhé prsty mal prepletené mrežami a unavenú tvár mal zvesenú. Faith sa s takým démonom už raz-dva krát stretla. Bol to malý zlomyseľný tvor, ktorý vedel byť pekne podlý, dokonca, v rukách nepriateľa, nebezpečný. No teraz, keď pozerala na jeho smutný výraz, pocítila zvláštne chvenie - bolo jej ho ľúto. Zatvorený v klietke, bez štipky slobody... Faithine myšlienky prerušili dvaja upíri, ktorí so zavrčaním vtrhli do izby z ďalších dvier. Nebola pripravená a prekvapilo ju, že majú na sebe biele lekárske plášte. Jeden ju zhodil na zem a keď sa ju chystal pohrýzť, spamätala sa. Kopla ho, precrátila sa a vyskočila na nohy. Kopanec a následne úder uštedrila aj ďalšiemu upírovi. Prvý sa po nej zahnal, no Faith ustúpila - potkla sa o skrinku a narazila chrbtom o stenu. Jeden z upírov po nej skočil, ale prehliadol pascu - Faith v ruke už nenápadne zvierala kolík. Upír sa vrhol priamo naň a zostala po ňom iba kôpka prachu. Druhý sa snažil ujsť, no Faith ho schytila za plášť a stiahla dozadu.


,,Tak a teraz ma pekne zavedieš k Weakerovi, dúfam, že si rozumieme..."
Do boka ho pichla kolíkom.
,,Nemáte šancu..my sme vynašli liek...sme proti nemu odolní..vás zničí..." Dobre. Faith usúdila, že už počula dosť a zabodla mu kolík priamo do stdca. Zhlboka sa nadýchla. Obzrela sa za seba, kolík zovrela pevnejšie a prešla ďalšími dverami. Táto miestnosť bola podstatne väčšia ako predošlá a Faith už nepochybovala, že ide o nejaké laboratórium. Stála na malom kovovom balkóniku, z ktorého viedli hrdzavé schodíky dolu, na zem. Po celom okraji miestnosti stáli desiatky klietok a ohrád, za ktorými smutne postávali najrôznejší démoni. Bolo tam rovnomerne rozmiestnených asi osem bielych stolov, no pracovalo sa iba na dvoch. Jeden z nich bol zakrvavený a ležal na ňom očividne ešte len nedávno dýchajúci živočích. Okolo tohto nestáli žiadne postavy v bielych plášťoch. Tých však bolo veľa pri susednom stole. Faith okamžite prebleskli hlavou slová upíra - takže tam, na tom stole musí byť Weaker! Upíri v bielom jej zakrývali výhľad a nevidela, čo tam leží. Ale počula...plač. Detský plač. To bolo zvláštne. Nemala čas na rozmýšľanie. Po schodíkoch sa už k nej rútili zo štyria upíri. V miestnosti zavládol rozruch. Upíri si zmenili tváre a s vrčaním začali pobehovať po miestnosti. Skupinka pri stole však Faith nevenovala pozornosť.


Faith zachvátilo vzrušenie. Takže tam je Weaker. Alebo nie je? Nemohol. Pokiaľ tvrdia, že ho chytili cestou z toho baru...tak to je potom klamstvo. Alebo žeby tam skutočne bol a Faith to uniklo? Ale nie, démon okolo seba prenáša oslabujúcu energiu a ona predsa je na zlej strane...a pritom v Aperture rozhodne nič necítila. Ale kto potom leží na tom stole...? Faith, poháňaná túžbou odhaliť to, bežala dolu schodíkmi najrýchlejšie ako mohla. Cestou odstrkovala upírov, niekoľkých sa jej v rýchlosti podarilo zasiahnuť kolíkom. No potom pred ňu skočili traja upíri a musela zastaviť a pustiť sa do boja. Jedného kopla až preletel niekam do diaľky, ďalšieho bodla kolíkom. Vyskočila na jeden zo stolíkov a vytiahla kušu. Spočiatku chcela odstreliť najbližších upírov, no potom jej niečo napadlo. Obrátila sa o deveťdesiat stupňov a vystrelila smerom k stolíku s Weakerom. Jeden z upírov, ktorí ho obostúpili spadol na zem a rozsypal sa na prach. Faith na zlomok sekundy zazrela šticu rozstrapatených hnedých vlasov. Potom sa pred stolík nahnevane postavil ďalší upír. Faith zoskočila zo stola. Zhodila jedného z upírov a opäť zaúradoval jej kolík. Zozadu ju napadol ďalší. Faith sa po údere obrátila a bojovala s dvoma upírmi, ktorí sa snažili márne - skončili ako prach. No jeden z nich Faith nepríjemne zasiahol rameno, ktoré ju neznesiteľne bolelo. Napriek tomu pobila aj ďalších a onedlho sa už počet upírov, ktorí proti nej stáli takmer vynuloval. Skoncovala s jednou neskutočne zúrivou upírkou a jej pohľad sa sústredil na stôl v kúte miestnosti. Teraz sa okolo neho krčili už len traja upíri. Vyzeralo to, akoby sa snažili zúfalo dokončiť prácu okolo démona, ktorý na stole ležal. Alebo si aspoň Faith myslela, že leží. Zdvihla kušu a odstrelila jedného z upírov. Rameno ju pri tom zabolelo. Upír dopadol na zem a premenil sa na prach. Faith bežala bližšie. Jeden upír sa odvrátil od stola a vrhol sa na ňu. Faith sa snažila aspoň kútikom oka zazrieť, čo upíri ukrývajú, no úder do boliaceho ramena ju donútil odvrátiť pohľad. Mala pocit, že jej celá pravá ruka horí. Zaťala zuby a snažila sa to prekonať. Zaútočila na upíra, no ten jej kopanec odblokoval. Faith sa podlomili kolená a klesla na zem. Bolesť z končatiny sa jej akoby preniesla do celého tela. Sila, ktorou ešte pred pár minútami prekypovala, zmizla v nenávratne. Snažila sa zdvihnúť, pozviechať...počula vrčanie upíra nad sebou...


Ľavá ruka, zaťatá v päsť jej vyletela dozadu. Pocítila zásah a to jej dodalo energie. Postavila sa na nohy a chcela si vziať kušu, keď zistila, že jej nevysí na chrbte...Ležala asi sedem metrov od nej, očividne ju stratila počas boja. Faith s predstieraným zúfalým výrazom na tvári vytiahla spoza opaska kolík a nečakane ho vrazila vstávajúcemu upírovi do hrudníka. Faith tam stála a zhlboka dýchala. Bola chrbtom otočená k stolu s...Weakerom? Možno. Medzi ňou a ním stála v ceste len jediná osoba. Faith sa obrátila na päte a pritom jej z ruky v blesku vyletel malý drevený a poriadne ostrý predmet. Zabodol sa poslednému upírovi presne na mieste, kde je srdce. Faith sledovala ako sa jeho postava rozsypáva na milióny drobných prachových častíc. Sledovala, ako padajú k zemi. Pozorovala, ako jej uvoľňujú priamy pohľad na stôl, tam dokonale biely. Videla malú, ľudskú postavu, ktorej oči... Faith výkrik uviazol v hrdle. Chlapec. Malý chlapec s modrými očami. Ten, ktorému sľúbila, že ho zachráni...


Chlapec bol k stolu pripútaný nejakými pásmi. Na malom laktíku mal reznú ranku - v prvom momente Faith znenávidela tých upírov, že mu mohli vôbec takýmto spôsobom ublížiť. Spomenula si na slová upíra z vedľajšej miestnosti. Takže bolo zrejmé, že jeho krv potrebovali na ochranu pred ním. Aha. Faith sa pomalými krokmi približovala. Chlapec na ňu zažmurkal a po tvári sa mu roztiahol úsmev. ,,Vedel som, že to dokážeš...že ma zachrániš." Faith nepovedala nič. Podišla k stolu a roztrhla hrubé sivé pásy, ktoré spútavali jeho ruky a nohy. Chlapec sa posadil a naďalej sa usmieval. Odrazu sa Faith v hlave rozjasnilo. Weaker. A tento chlapec. Weaker a tento chlapec? Nie. NIE.


,,Vedel som to," opakoval chlapec a pozoroval jej výraz. ,,Vedel som, že nech ti povedia čokoľvek, ty mi neublížiš." Odrazu Faith pochopila. Mala Weakera zabiť.
Áno, to dobre vedela, ale Weaker...,,Kto si?"
,,Mám veľa mien," zašepkal chlapec a sprisahanecky sa k nej naklonil. ,,Ale, veď ty vieš ako ma volajú..."
,,Ako?" Veľmi dobre to vedela.
,,Weaker," smutne zaklonil hlavu. ,,Občas sa cítim čudne. Vieš, ja, no...nerastiem. Teda ja nikdy nebudem starší.
Mníšky v kláštore hovorili, že je to pre tú moc, čo mám. Vlastne to bolo posledné, čo mi v živote povedali. Potom do izby vtrhol nejaký pán a..."
Veľavýznamne si prešiel prstom po krku. ,,Zobral ma preč. Ale...na ceste sa doňho pustil akýsi ďalší pán.Ten sa mi páčil viac. Zobral ma k sebe domov...bol milý. Síce nie dlho, ale bol. Potom ma uniesla nejaká žena - neviem či patrila k dobrým alebo ku zlým.
A tak to vlastne išlo ďalej...stále ma niekto bral alebo unášal. Ja som nemohol urobiť nič." Akoby ospravedlňujúco pokrčil plecami.


V tej chvíli sa Faith vrátila reč. ,,Ale ty nie si Weaker!"
,,Som." Uprel sa na ňu pohľad veľkých detských očí. Hňeď sa však sklopil.
,,Nepáči sa mi to meno. Radšej mám...Jack. Kapitán Jack z vesmírnej lode."
Faith ho bezmocne sledovala. ,,Nie si. Nemôžeš byť. Tvoja moc...pamätáš sa? Pôsobí na...ehm, zlých. Ja som zlá." Napriek všetkému sa zacítila neskutočne hlúpo, keď to vyslovila.
,,Prišla som sem ťa odviesť. Môjmu pánovi, vieš? Neviem, čo s tebou urobí." Nemala tušenia, prečo to hovorí. Snáď aby si ten malý nerobil veľké nádeje, že bude mať odteraz na ružiach ustlané. Spomenula si na nožík za opaskom. Mal slúžiť na usmrtenie Weakera. Odrazu šialene túžila po tom, aby jaj spoza opaska zmizol.
,,Áno. Pôsobí na zlých." Chlapec zoskočil z postele. ,,Vždy, keď je niekto taký v mojej blízkosti začne sa zmietať na zemi."
Na chvíľu sa odmlčal. ,,Je to zvláštne." Malými krôčikmi obišiel stôl a rozhliadal sa po miestnosti. ,,Nepáčilo sa mi tu. Tí ujovia a tety boli čudní. Mali divné tváre." Faith však už jeho slová nevnímala. Napadla jej hlúpa myšlienka: dobrý či zlý - to je otázka. Takmer sa rozosmiala. Vo Weakerovej blízkosti skutočne necítila nič zvláštne...ani len chvenie. A pritom dlhé mesiace spolupracovala so starostom, ktorý bol rozhodne po všetkých stránkach...no, koniec-koncov, zlý. Ale možno na tom nezáležalo. Sú aj iné veci, podľa ktorých možno hodnotiť človeka okrem osôb, pre ktorých pracuje...teraz sa Faith skutočne usmiala. No v tom okamihu začula z diaľky nejaké kroky. Bleskovo sa rozhliadla a do očí jej padli malé nenápadné dvierka na druhom konci miestnosti. Schytila prekvapeného chlapca a dotiahla ho k nim. Rýchlo dvere otvorila. Kroky sa približovali. Za dverami bolo tmavé schodisko a iba prúdenie vzduchu naznačovalo, že ide o východ. Faith si kľakla a chlapca pritiahla k sebe. ,,Počúvaj...kapitán Jack." Chlapček sa usmial. Kroky však boli čoraz zreteľnejšie. ,,Počúvaj," zašepkala naliehavejšie. ,,Vybehneš týmito schodmi a budeš utekať preč, jasné?" Trošku smutne pokrčila obočím. ,,Máš kam ísť?"


Chlapec sa uškrnul. ,,Ten milý pán ma zháňa už dlho. Ten, čo ma zobral od toho zlého, čo...no, veď vieš, v kláštore. Je v meste. Myslím, že ho nájdem."
Faith sa pousmiala a odhrnula mu vlasy z čela. ,,Tak dobre. Utekaj."
Chlapec sa vybral hore schodmi, ale Faith ho ešte chytila za plece.
,,Počkaj, keď budeš u toho milého pána...proste mu odkáž, že by si bol rád, keby ste spolu odišli zo Sunnydale." Žmurkla naňho. ,,Vieš, nechcela by som mať problémy s nadriadeným..."
,,Faith!"
,,Tak už bež."
,,Fait, si tu?"
Faith za chlapcom čo najrýchlejšie zatvorila dvere a obrátila sa ku kovovému schodisku. Práve tam pribehol starosta a bol zadychčaný.
,,Faith! Upíri...ach, no to je skvelé, nemala si s nimi problémy?"
Kráčal dolu. ,,A Weaker..." Zamračil sa. ,,Kde...?"
,,Nebol tu," vyhlásila Faith a nenápadne kráčala od dverí.
,,Ako to?"
,,A netvrdila som to?" Faith sa uškrnula.
,,V tom bare nebol, nemohli ho chytiť. Hovorila som, že tu nebude..."
,,Ale, ale, našej Faith sa podaril dobrý skutok." Faith zdvihla pohľad. Na schodíkoch stála Buffy a ležérne sa opierala o zábradlie. Starosta si ju nevšímal. Akoby ju videla len Faith.
Buffy sa usmiala a naklonila dopredu. ,,A čo si myslíš, že si tým docielila, drahá Faith?" Odrazu vo Faith vzkypel hnev. Hnev na Buffy, starostu, na celý svet, ktorý jej už od nepamäti uštedroval rany osudu. A tie sa nikdy nezahoja...Faith vedela, že to, čo prežila ona, prežil len málokto. Nikto, NIKTO nemal právo jej niečo vyčítať. Ani Buffy, ani nikto. V tom okamihu Faith zabudla na to, čo len pred malou chvíľkou spravila pre Weakera. Teraz chcela len jediné. Pomstu. A nikto jej v tom nezabráni.


Práve vtedy na lôžku v čistej nemocničnej izbe skutočná Faith otvorila oči.


Konec