Opustená - 1. kapitola




Autor: Aďa


popis poviedky: Z Cordélií sa stal upír, ale niečo nie je v poriadku. Cordélia má dušu a Angel s Tarou musia zistiť prečo.
kategória: BA slovensky, romantické
postavy: Cordélia, Angel, Tara
prístupnosť- pre všetkých
žánre- tragédia, depresívne
časové obdobie- 6 séria Buffy


Ponúkať človeku hľadajúcemu lásku priateľstvo, je ako ponúknuť chleba človeku umierajúcemu smädom.

Angel práve pracoval na novom prípade, keď sa dvere jeho kancelárie otvorili a vošla Cordélia. Bola nezvestná dva dni a Angel sa o ňu začínal báť.
„Angel, mám menší problém.“ začala. Angel si všimol, ako znervóznela.
„Vieš, že sa môžeš na mňa s čímkoľvek obrátiť. O čo ide?“ spýtal sa zdvihnúc hlavu od papierov, ktoré mal pred sebou.
Cordy namiesto odpovede zavrčala a jej tvár nadobudla upíriu podobu.
Angel okamžite vyskočil a schmatol kolík, ktorý mal za podobných okolností vždy po ruke. Cordélina tvár opäť nadobudla ľudskú podobu a smutne sa naňho pozrela.
„Nedívaj sa tak na mňa! Radšej mi pomôž!“ poznamenala ledva zakrývajúc plač.
„Vieš, akú pomoc poskytujem takým ako ty.“ odvetil a výstražne zdvihol kolík.
„Ale čo?! Pozrime sa na pána „Ja nie som upír“! “
Cordélii už tiekli slzy prúdom. Schovala si tvár do dlaní a rozplakala sa. Zrazu cítila, ako ju objali svalnaté ramená a ona sa oprela o mocnú hruď.
„Neboj sa, pomôžem ti.“ ubezpečil ju Angel.
„Ja...Ja nie som ako oni. Nie som zlá. Ja mám dušu.“
Angel zachytil poslednú vety a pozrel jej do očí.
„Čože??“
Cordy:„Áno, ja...neviem, čo sa stalo. Bola som v jednom bare a tam ma začal baliť akýsi chlap. Mala som v sebe niekoľko pohárikov a tak... Proste som sa nasledujúcu noc prebudila takto.“
Angel: „Bože Cordy! A to si nevedela, že je upír? Veď so mnou pracuješ už roky.“
Cordy: „Povedala som ti predsa, že som bola opitá. Nevedela som, čo robím.“
Angel: „A...ako to, že máš dušu?“
Cordy:„Ja neviem, Angel. Neklaď mi otázky, na ktoré neviem odpovedať!“
Angel: „Dobre, porozprávame sa zajtra. Teraz si choď ľahnúť. Do svojej izby ešte trafíš, nie?“
Keď bola Cordélia pri dverách, zavolal na ňu.
„A ešte niečo. Vieš, čo urobím s upírom, keď sa pokúsi niekoho napadnúť?!“
„Ty si napadol niekoho, keď si mal dušu?“ spýtala sa bruneta nahnevane. Keď dostala zápornú odpoveď, podotkla.
„Tak prečo pochybuješ o mne?!“
S týmito slovami opustila Angelovu kanceláriu.

Cordélia ležala celý deň v posteli, ale zaspať nemohla. Znova a znova si v hlave premietala udalosti tej noci. Nebola vôbec opitá, kdeže, práve naopak, bola až priveľmi triezva. Milovala ho. Nevynechala jedinú príležitosť byť s ním a dokázať mu svoju lásku, aj keď len nepriamo. Premožiteľka chodila často do L.A. V tom období sa jej život scvrkol len na prácu a spánok.

„Spánok je ten najlepší lekár,“ povedal akýsi chytrák a ona mu dala za pravdu. V spánku mohla byť so svojim milovaným a neohrozovala ju žiadna sokyňa. Nikto nenávidel úsvit tak ako ona. Ani upíri. Najmä, keď sa zobudila a zistila, že je všetko iba sen. Prácu nenávidela ešte viac. Hlavne, keď bola v blízkosti ONA. Buffy! Nenávidela to meno, hlavne jeho nositeľku. Neznášala byť v ich blízkosti a pozerať sa na ich bozky, objatia a zamilované pohľady. Uvedomovala si, že svojou nenávisťou nič nedosiahne.

Aj do baru prišla len preto, aby zabudla. V ten večer mala prísť Buffy a ona sa na tie zamilované hrdličky nemienila dívať. Keď sa jej upír prihovoril, okamžite vedela, čo je zač. Za normálnych okolností by ho ihneď prebodla, ale teraz mala jasný plán. Prijala pozvanie na pár drinkov.

Upír: „Je tu nejako horúco, nemyslíš?“
Cordy: „Hmm.“
Upír: „Nejdeme trochu na vzduch?“
Cordy: „Prečo nie?“
Vyšli von.
Cordy: „Pozri, dobre viem, čo si zač.“
Upír: „Nie to nevieš.“
Jeho tvár nadobudla upíriu podobu. Cordélia len otrávene prevrátila oči.
„Ty si vážne myslíš, že ma týmto vydesíš? Vieš, koľko upírov som už zabila?“
Upír zostal zaradene stáť.
Upír: „Ty si premožiteľka?“
Cordy: „To slovo predo mnou ani nespomínaj, lebo jednu schytáš!“
Upír: „Ak si obyčajná ženská, prečo si nesnažila ujsť?“
Cordy: „Mám na to súkromné dôvody. Tvojou úlohou je urobiť zo mňa upíra. Ostatné nie je tvoja vec.“
Upír: „OK. Len mi to nejde do hlavy. Jedlo sa mi takto neponúka každý deň.“
Cordy ho však rázne prerušila.
„Ty si študoval psychológiu, alebo čo? Urob zo mňa upíra a o ostatné sa nestaraj.“
Upír: „Keď myslíš....“
Sklonil sa nad ňou a tesákmi ostrými ako britva je preťal krčnú tepnu. Cítila, ako z nej saje krv, ako z nej pomaly uniká život. V tej chvíli jej bolo všetko jedno. Kdesi hlboko v jej srdci, zaslepenom láskou, dúfala, že ako upírku ju bude ľúbiť. Až neskôr si uvedomila, že Angel nikdy neprestane Buffy milovať. Bolo však už príliš neskoro na zmenu.

Cordélia si ani nevšimla, že slnko už zapadlo. Bude načase ísť za Angelom a zistiť, prečo o svoju dušu stále neprišla.
Chystala sa obliecť, keď v izbe zbadala dve postavy oblečené v antickom štýle.
Muž: „Určite sa v duchu pýtaš, kto sme?“
Cordy: „Ani nie. Ste Sily. Angel mi o vás rozprával.
Žena: „To je dobre. Aspoň si ušetríme zoznamovanie.“
Cordy: „Čo chcete?“
Muž: „Máme pre teba darček.“
Na stole sa zjavila malá kovová krabička. Cordélia ju otvorila a na dne zazrela dve sklenené nádoby s ružovým a modrým obsahom.
Muž: „Musíš sa rozhodnúť. Bude to ťažké. Ružová znamená život s Premožiteľkou, modrá s tebou. Všetko je len na tebe a na tvojej voľbe.“
Vzápätí postavy zmizli. Cordélia sa zamyslene dívala na obe fľaštičky. Následne jednu z nich zobrala a celou silou ju odhodila. Flakón sa roztrieštil o protiľahlú stenu. Druhú uložila na dno krabice a položila na poličku. Obliekla sa, napila sa z prasačej krvi, ktorú našla v ľadničke a vyšla von.


2. kapitola