Opustená - 2. kapitola




Autor: Aďa


Angel ju už čakal. Ešte ráno zavolal Willow a poprosil ju o pomoc.

Sunnydale

To ráno bolo ako každé iné. Anya pracovala pri pokladni Magic Boxu a Willow znova surfovala po internete. Aspoň sa rozptýlila a nemusela myslieť na rozličné kúzla a magické predmety, ktoré sa v obchode nachádzali. Keď v Magic Boxe zazvonil telefón. Anya práve obsluhovala zákazníčku, a tak povinnosť prevziať hovor pripadla Willow.
Willow: „Tu Magic Box, obchod s magickými artefaktmi. Prajete si?“
Angel: „Ahoj, Will. Tu Angel. Potrebujem pomoc.“
Willow: „Angel, ako sa máš? Buffy tu nie je, vráti sa až večer. Nemohla za tebou prísť, musí sa starať o Dawn.“
Angel: „Potrebujem hovoriť s tebou.“
Willow: „So mnou? Čo sa stalo?“
Anya sa postavila vedľa nej a snažila sa zistiť s kým telefonuje. Čo keby to bola nejaká naliehavá zásielka?
Angel: „Súvisí to s Cordy. Je z nej upír.“
Willow: „Aha. Ale ak je nebezpečná, tak ju treba zabiť!“
Angel: „Nie je nebezpečná, ale má dušu. Vlastne o ňu nikdy neprišla.“
Willow: „Wau!“
Angel so smiechom: „Hej, to si vystihla úplne presne. Ale teraz musíme zistiť, ako je to možné.“
Willow mu v skratke vysvetlila, prečo nemôže prísť. Povedala mu o svojej závislosti na mágií, ale sľúbila, že poprosí o pomoc Taru. Následne sa rozlúčila a položila slúchadlo.
Ešte v ten deň Will povedala ostatným o Angelovom telefonáte. Tara jej samozrejme prisľúbila pomoc.

L.A.

Tiché zaklopanie vyrušilo Angela od čítania. Aj tak sa na tento prípad nemohol sústrediť. Myseľ mu zamestnávala Cordélia a jej súčastný „stav“. Vyrušenie privítal ako príjemnú zmenu.
„Poď ďalej, Cordy!“ zakričal tušiac, kto je za dvermi. Vstúpila.
„Ako si vedel, že som to ja?“ spýtala sa a placho naň pozrela.
„Upír upíra pozná. Tvoj knieža ťa toho veľa nenaučil, pravda?“
„Nie. Keď som sa prebudila, bol preč.“
Cordélia sa zúfalo posadila do kresla.
Cordy: „Nepozeraj tak na mňa?“
Angel: „???“
Cordy: „Ako na čosi zvrátené! Nečisté!“
Angel: „Ja sa tak na teba nedívam!“
Cordy: „Ale dívaš!“
Ich rozhovor prerušil zvonenie telefónu. Angel ho zodvihol a sekretárka mu oznámila príchod Tary.

Akonáhle Tara vstúpila do kancelárie, padal jej pohľad na dvojicu upírov, ktorých životné osudy poznala z rozprávania.
Angel: „Ahoj, tak ty si Tara? Vítam ťa u nás.“
Tara: „Veľa som o Vás počula, pán Angel. O Vás a o Buffy.“
Angel: „Len Angel, prosím. Will mi všetko vysvetlila. Ale ako to, že si tu tak rýchlo? Veď som Willow volal len ráno.“
Tara sa jemne zapýrila. „Telepatický transport. V priebehu niekoľkých minút môžem byť na akomkoľvek mieste.“
Následne jej Angel predstavil Cordéliu a objasnil situáciu, v ktorej sa upírka ocitla.

Angel bol jediný, ktorému sa mohla zveriť so svojimi problémami a starosťami. Väčšine zamestnancom AI trvalo dosť dlho, kým začali Cordélií opäť dôverovať. Cordy cítila ich strach a to ju ešte viac izolovalo od ostatných. Dokonca nechodila ani nakupovať, čo bolo v jej prípade naozaj vážne.

Napriek Tarinmu všemožnému úsiliu sa nepodarilo prísť celej veci na koreň. V žiadnej knihe nebol ani náznak o výnimke, podľa ktorej by „nový“ upír nemal prísť o dušu. Trvalo dlhé týždne, kým Tara našla kľúč k tejto záhade.

Angel práve dopil svoju pravidelnú dávku krvi, keď vošla Tara nesúc hromadu starodávnych kníh.
Tara: „Angel....ja...asi som našla odpoveď.“
Angel: „Počúvam.“
Tara: „Ja...čítala som rozličné knihy, ale v tejto som našla zmienku k čarodejníkovi menom Thorstoron. Je to vraj čarodejník, ktorý pozná odpovede na všetky otázky. Kontaktovala som ho, a...on...mi povedal, že jediný spôsob, ako upír nepríde o dušu, keď sa zobudí, je poznanie.“
Angel: „Poznanie? Tomu nerozumiem?“
Tara: „Podľa neho Cordélia sa chcela stať upírom. Keďže vedela, čo sa s ňou stane, démon sa nemohol zmocniť jej tela a potlačiť jej skutočnú osobnosť, tak ako je to v ostatných prípadov. Ona sa démonovi ubránila.“
Angel: „Prečo by Cordélia chcela byť upírom?“
Tara pokrčila plecami. „To netuším. Musíš sa spýtať jej.“

Ešte v tej večer sa Angel vybral porozprávať s Cordy o celej záležitosti. Tá ho už čakala.
Cordy: „Takže to vieš.“
Angel: „Je to pravda?“
Cordy: „Áno.“
Angel: „ Ale prečo?“
Trpko sa usmiala.
„Chcela som sa jej vyrovnať. Byť lepšia ako ONA!“
Angel: „ Kto?“
Cordélia odvrátila tvár, aby si zotrela slzu, ktorá sa jej znenazdajky skotúľala po líci.
Cordy: „Predsa Buffy!“
Angel: „Buffy? A čo má s tým ona?“
Cordélia len pokrútila hlavou. Bože, chlapi sú naozaj nechápaví.
„Je to také ťažké pochopiť? Lebo ťa ĽÚBIM!!!“
Angel ostal prekvapene stáť. Táto možnosť mu ani len neprišla na um. Raz mu síce naznačila, že je doňho zaľúbená, ale on bol presvedčený, že ju len zle pochopil. Teraz mu dávali zmysel všetky tie prebdené noci, ktoré pri ňom strávila, keď ležal zranený po niektorom zo súbojov s démonmi. Myslel si, že ho má rada ako sestra.
Opatrne k nej pristúpil. „Cordy...ja ...neviem, čo ti mám na to povedať.“
Cordy so slzami v očiach: „ Prosím ťa, nehovor nič.“
Angel: „Pochop, ja...“
Cordélia sa k nemu otočila a vzala mu tvár do dlaní.
„Ja viem. Viem, že ľúbiš iba Ju.“
Chvíľu sa na seba dívali, keď Cordy prehovorila.
„Preto musím odísť.“
Angel sa ju snažil presvedčiť. „Neodchádzaj! Môžeš u mňa stále pracovať.“
Cordy: „Ja ťa ľúbim, Angel. A práve preto tu nemôžem zostať. Aj ty si musel odísť.“
Angel: „Cordy...“
Cordy: „ Angel, prosím. Nerob to ešte ťažšie.“
Plakala. Objala ho a pritisla si svoje líce k jeho.
Zašepkala: „ Prajem ti šťastie, Angel.“
Pozrela sa mu do očí.
„Ja sa pokúsim zabudnúť. Aj keď viem, že sa mi to nepodarí.“
Naposledy ho objala a pobrala sa k dverám. Už bola takmer pri nich, keď sa vrátila.
„Ešte jeden. Na cestu.“
Do bozku vložila všetku svoju nenaplnenú lásku k nemu. Následne vzala k police kovovú krabičku a vložila mu ju do rúk.
Uprel na ňu spýtavý pohľad.
„Je tam niečo, čo ťa urobí dokonale šťastným. Teraz sa už nesmiem zastaviť. Potom by som už nedokázala odísť.“
Pohľadom hladila anjelskú tvár svojej jedinej lásky.
„Urob ju šťastnou. Aspoň ju.“ zašepkala a odišla.

Angel tam nerozhodne stál a nevedel, čo robiť. Následne otvoril krabičku a vybral z nej sklenený flakón s ružovým obsahom. Pod ním sa nachádzal list. Opatrne ho vybral a čítal.

Láska moja,

keď čítaš tento list, ja som na ceste do večnosti. Je zbytočné odísť a snažiť sa na teba zabudnúť. Aj tak to nedokážem. Toto je lepší spôsob. Viem, že som zbabelá, ale nemám síl čeliť životu. Nedokážem žiť len zo spomienok na teba. Pamätám sa na jednu noc, keď sme ležali v posteli. Ty, ja a Connor. Je to moja najkrajšia spomienka. Boli sme ako rodina. Keď píšem tento list, mysľou mi prebieha krásny týždeň, ktorý sme strávili v Aspene. Bola to nádhera. Alebo tá noc v opere, pamätáš? Veľa krát som ti ublížila, preto ťa teraz prosím o odpustenie.

Nie som prvá ani jediná žena, ktorá sa chcela stať upírkou. Áno, tou prvou bola Darla. Aj ona mala dušu. Si prekvapený, však? Všetko mi povedala. Že zabíja, aby zabudla na svoju lásku k tebe. Ako sa snaží, aby smrteľné výkriky jej obetí prehlušili prázdnotu v jej srdci. Ako veľmi ľúbi teba a svoje dieťa. Smrť bola pre ňu len vyslobodením. Vtedy som ju ešte nechápala, ale teraz áno. Ale ja nenastúpim na vražednú cestu smrti, lebo Darla mi ukázala, že mi to nepomôže. Tvoj život je svetlo a môj temnota. Kedysi to bolo naopak, ale všetko sa zmenilo. Len moja láska k tebe zostala rovnaká. Ostaň navždy taký, aký si, môj krásny anjel. O mňa sa nemusíš báť. Nech budem kdekoľvek, budem na teba dávať pozor. Nech šťastie sprevádza tvoje kroky.

Navždy tvoja Cordélia



Priložil si list k tvári. Voňal ako ona. Čerešňová vôňa od Armaniho, ktorú jej kedysi dal k narodeninám. Bezstarostná, s úsmevom na perách za každých okolností, pripravená mu pomôcť, potešiť. Nikdy by si nebol pomyslel, čo vyrastie z tej bohatej študentky, ktorú stretol ešte v Sunnydale. Zbožňoval ten mix pováh zodpovednej Cordélii a rozmaznanej slečny, akou bola kedysi. Tak si bude Cordéliu Chaseovú navždy pamätať.



3. kapitola