Netvor s anjelskou tvárou k nej pomaly pristúpil.

„Ahoj zlatko. Ako si sa vyspala?“ spýtal sa s úsmevom na perách.

„Čo..čo tu TY robíš?“ jachtala nechápavo.

„Čo asi!? Tomu chudákovi si darovala okamih šťastia.“ odpovedal.

„A tak som tu.“ podotkol.

Stále sa na ňu usmieval. Túžila jednu mu vraziť a rozbiť ten ironický úsmev

Vtom si uvedomila, čo sa vlastne stalo.

„Miluje ju! Angel ju miluje! Konečne ju ľúbi!“ jasala v duchu neuvedomujúc si, čo spôsobila. Angelus: „Tak a teraz prichádza na rad plán č.2. Ideme za Buffy!“

„ČOŽE?“ vykríkla.

Angelus: A čo si si myslela? Že tu s tebou zostanem a budeme chodievať von trhať sedmokrásky?!“

 

Cordélií sa vo chvíli rozpadol celý svet.

Cordélia: „Neopováž sa ma ani dotknúť, ty beštia!“

Angelus sa s ľútosťou chytil za srdce.

„Vraj beštia! Také škaredé slovo z takých pekných úst. Úplne mi to trhá srdce. Ranila si moje city.“ zasmial sa.

Cordélia ironicky: „Nehovor! Ty nejaké máš?“

Angelus: „Samozrejme, že nie. Ale na to teraz nezáleží.

Podišiel k nej a surovo ju schmatol.

„Len pred pár hodinami si mi hovorila inak. Spomínaš?“ vpil svoje žlté oči do jej hnedých.

Cordy: „S tebou som sa nemilovala. Bola som s Angelom.“

Angelus: „Pane Bože, si rovnaká ako Buffy! Aj tá stále omieľa tú rozprávku o dvoch chlapoch, z ktorých jeden má dušu a druhý nie.“

Cordélia sa pri zmienke o Buffy rozčúlila.

„Už nikdy predo mnou nevyslov jej meno!“ kričala.

Angelus sa šialene rozosmeje.

„Pozrime sa na ten záchvat žiarlivosti. A to ma vraj nemiluješ!“

Cordélia sa až zachveje od zlosti.

„Teba som NIKDY nemilovala!“

Angelus: „Samozrejme, že nie. Ale ja som potom svätý Peter.“ odvetí ironicky.

Pohladí ju po vlasoch a zahľadí sa jej do očí.

 „Pri našej „malej výmene názorov“ si zrejme čosi nepostrehla. Povedz, kde je Cordélia?“
Najskôr naňho nechápavo hľadela, ale potom si uvedomila, kam smerovala jeho otázka.

Chvíľka nepozornosti pri milovaní s Angelom spôsobila, že démon ovládol jej telo a zatlačil skutočnú Cordéliu do úzadia.

Cordéline oči sa rozžiarili uspokojeným. Na tvári sa jej usadil spokojný úsmev. Nežne pohladila jeho tvár.

„Mám hlad, drahý. Zahrajme sa.“

„To určite.“ pomyslel si Angelus, keď jej vrazil kolík do srdca.

 

Koniec