Splnený sen




Autor: Aďa


Popis poviedky: Mladá debutantka sa dostane do problémov. Zachráni ju jej obdivovateľ.
kategória: BA slovensky, romantické
postavy: William, Cecily
prístupnosť: nevhodné pre mladistvých
žáner: romantika, sex

Lóže divadla sa postupne zapĺňali. Jednu z nich obsadili aj Van Allenovci, vysokopostavená rodina, ktorá zbohatla na cenných papieroch na burzách v Amerike. Ich najstaršia dcéra Cecily bola mladou debutantkou, ktorej krása pôsobila na mužov ako magnet. Niektorí ju pozývali na večeru, iní sa jej jednoducho korili pri nohách. Jedným z tých, ktorí sa jej hodili k nohám bol nádejný básnik William. Bol to neuveriteľne príťažlivý mladík so zasnenými očami a nadpozemským osobným čarom, pre ktorého sa stala už dávnejšie múzou. Plazil sa pred ňou na kolenách vraviac, že iba tak môže napísať svoje najlepšie verše. Ostatní ním pohŕdali, no keď mu ona dovolila, aby jej takýmto netradičným spôsobom venoval svoju pozornosť, museli strpieť jeho spoločnosť. Medzi jej početných obdivovateľov bol aj vojvoda z Yorku, tučný, plešatý muž, ktorý nemal so Cecily vážne úmysly. Pre neho znamenala len ďalšiu zábavku. Keď vstúpil do divadla, vošiel rovno do Cecilinej lóže. Tá sa ihneď vyprázdnila a napokon ostal len básnik, ľahostajný voči všetkému okrem vlastnej inšpirácie.

„Bohyňa hviezd,“ zarecitoval. „Alebo bohyňa noci. Čo myslíte?“
„Myslím si, že teraz odídete, ak viete, čo je pre vaše dobro.
„Pre moje dobro je ležať svojmu anjelovi pri nohách... Už to mám! Anjel hviezd...alebo noci“
Oči jej výsmešne zažiarili pri pohľade na nahnevaného vojvodu. „Myslím, že „anjel noci“ je rozkošné.“ odvetila Williamovi vyzývavo.
„A ja si myslím, že je to nechutné,“ poznamenal nezdvorilý spoločník. „Odíďte, pane.“
Básnik hľadel túžobne na svojho anjela...alebo bohyňu, ešte sa celkom nerozhodol. „Aj vy si želáte, aby som odišiel?“ spýtal sa prosebným tónom. „Ach, povedzte mi, že nie, nech ma nezraní moja žiarivá hviezda.“
„Nič také nehovorím,“ zachichotala sa dievčina a vyzývavo pozrela na vojvodu. „Len ostaňte a skladajte pre mňa verše.“
Mladík pohodil blonďavými kučerami a rukou si tľapol na srdce.
„Priložte svoje zbožňované ruky na moje čelo. Váš dotyk prinúti moju múzu vznášať sa k výšinám a ja sa utopím v inšpirácii, v kráse a láske...Hej!“
„A okúpem sa v šampanskom.“ Vojvodu položil na stôl fľašu a zdvihol premočeného básnika na rovné nohy. Wiliam lapal po dychu a prskal od šampanského, ktoré mu tieklo po tvári. Kabát mal mokrý a budil skôr úbohý ako romantický dojem.
„Obmedzený hlupák!“ zreval. „Práve ste pripravili svet o fantastickú báseň.“
„Ešte jedno slovo a pripravím ho aj o aj o básnika.“ vyhlásil muž a vyhodil mladého muža von z dverí, ktoré potom rázne zavrel.

Cecily už prestali baviť nemravné návrhy jej spoločníka, ktoré jej šepkal počas celého predstavenia, preto sa rozhodla opustiť lóžu. Vybehla von do tmavej noci, bez gardedámy, čo bolo na tie časy neprípustné. Netušila kam ide, len sa zrazu stála zoči-voči mužovi, ktorý nevyzeral, že jej dovolí prejsť.
„Pozrime sa, čo tu máme?! Aké chutné mačiatko. S ňou bude určite zábava. Poď sem maličká, užijeme si trochu!“
Cecily striaslo od hnusu. Chlap páchol alkoholom a bol opitý. Keď sa jej dotkol svojimi spotenými rukami, takmer sa pozvracala. Už ľutovala, že tak neuvážené opustila divadlo.
„Hej, okamžite pusť tú dámu.“
William odtrhol opilca od Cecily a okamžite ho udrel. Ten spadol a viac sa nepohol.
„Je mŕtvy?“ spýtalo sa dievča so strachom a podišlo k svojmu záchrancovi, ktorý si šúchal udretú ruku.
„Nie, nemyslím. Len omdlel. Zato moja ruka...“
Jemne sa dotkla básnikovej ruky.
„Dúfam, že to nie je zlomené.“
„Pre Vás si dám zlomiť čokoľvek.“
„Mal by sa na to pozrieť lekár.“
„Netreba. Váš dotyk pôsobí ako balzam. Teraz sa musíme vrátiť, aby ste nemali problémy.“ ponúkol jej rameno, ktoré ona ochotne prijala.

Od incidentu v uličke sa začali stretávať častejšie a častejšie. Plesy, divadlá, pikniky. Cecily zdvorilo odmietala všetkých ostatných nápadníkov, ktorí sa o ňu uchádzali. Oni, ba ani jej priateľky nerozumeli, prečo svoju priazeň venuje obyčajnému básnikovi..
„Nie je bohatý, nemá ani spoločenské postavenie. Je to obyčajný rojko. Myslíš, že ťa uživí triviálnymi básničkami?“ rozčuľoval sa jej otec vždy, keď začala hovoriť o spoločnej budúcnosti.
Nakoniec však musel ustúpiť. Zásnuby sa konali necelý rok od osudného incidentu. Slávnosť sa končila až okolo polnoci. Cecily a William sa lúčili so želaním pokojnej noci a každý odišiel do svojej izby.
Preobliekla sa do nočnej košieľky, cez ktorú si prehodila župan. Vyšla na balkón a oprela sa o zábradlie. Noc bola tichá. Nad vysokými stromami v parku sa vznášal mesiac ako nejaká čarovná dekorácia ovenčená trblietavými hviezdami. Zľakla sa, keď začula od dverí nejaký zvuk. Zrazu stál vedľa nej William. Cítila na tvári jeho horúci dych.
„Čo tu robíš?“ spýtala sa nervózne.
„Chcel som len bozk na dobrú noc od svojej prekrásnej snúbenici.
„William!“ zašepkala Cecille, keď jej nežne hladil chrbát.
Objal ju a horúcimi perami ju pobozkal tak vášnivo a inzentívne, že musela jeho bozk opätovať.
„Nie to nesmieme!“ zašepkala Cecily, keď sa županček zošuchol na zem a ona tu stála v priesvitnej nočnej košeli, ktorá nahotu viac odhaľovala ako skrývala

Bozkom jej zakryl ústa, skôr ako stihla protestovať. Dotyky jeho pier boli jemné, ale rozhodné a pomaly ju navádzali k tomu, aby sa podvolila jeho láskaniu. Zápasila so svojím najvnútornejším presvedčením. Ale tajuplné čaro malo opäť nad ňou moc, peru jej znežneli a poddávali sa jeho bozkom. Nepatrnými pohybmi jazyka jej blúdil po tvári, čím v nej zapaľoval oheň vášne, ktorý zaplavoval každučký kúsok jej tela.. Cítila, ako rukami láska je štíhle telo. Poburovalo ju to a zároveň po tom túžila. Zošuchol jej košieľku z pliec. Ľahúčko spadla na zem a odhalila jej plné dokonalé prsia v celej ich nahej kráse. Zatajila dych a chcela sa zakryť, ale on k nej okamžite sklonil hlavu a začal jazykom láskať hrdo vztýčenú bradavku. Ten pocit bol neuveriteľne krásny, až zastonala. Z hlbín jej tela sa drala von spaľujúca túžba. Tak toto majú ľudia na mysli, keď sa povie zmyselná žiadostivosť! Nebolo to ani desivé, ani hriešne. Bolo to krásne. Jej túžba by bola schopná odolať všetkému okrem muža, ktorý prinútil jej telo spievať. Zistila, že leží na posteli. Jej snúbenec strhol zo seba košeľu a odhalil široké plecia a vyzývavú hladkú hruď. Netušila, ako sa to mohlo stať. Bola zmätená a zhrozená nad sebou. Toto nesmie robiť! Veď ešte nie sú manželia. Ale nemala síl vzdorovať.

V nasledujúcom okamihu ju prudko zovrel v náručí a perami sa dotkol jej úst v najvášnivejšom bozku, aký kedy vôbec dostala. Chcela sa vzoprieť poháňaná hnevom, ale ani tá najmrazivejšia zúrivosť jej nepomohla, pretože sa pozvoľna roztopila v ohni vášne, ktorú v nej vzbudil. Myslela si, že sa dokáže prinútiť, aby bola voči nemu ľahostajná, ale dotyk jeho úst razom rozptýlil túto predstavu. Jej telo sa viac nepodriaďovalo vôli. Malo svoj vlastný život a chcelo tohto muža. Neschopná konať inak, opätovala jeho bozk s naliehavosťou, ktorá súperila s jeho vlastnou. Rukami mu blúdila vo vlasoch a vychutnávala si zmyselný pocit. Prestieradlo, na ktoré ju položil, ju na chrbte chladilo. Začal zo seba strhávať šaty. Ešte nikdy nevidela nahého muža, ale v horúčke túžby, ktorá ju zachvátila, nebolo času na zdesenie. Bola príliš neskúsená, aby vedela, čo sa stane ďalej. Vedela iba to, že pulz, ktorý cítila medzi nohami, k tomu patril a bola pripravená na ukončenie niečoho, čo dosiaľ stálo za hranicami jej poznania.

Ležal vedľa nej a pritískal k sebe jej nahé telo. Vnímala každý jeho poryv, horúčku, ktorá v ňom narastala, i okamih, keď sa odtiahol a začal byť tajuplne nežný. Ovinula ruky okolo jeho krku. Nebola si istá, či sa jeho telo pohlo k nej samí alebo ho na seba strhla, ale nohy sa jej automaticky roztiahli, aby ho do seba prijala. Spočiatku ju vydesil, no potom ju premohla taká silná rozkoš, že mala pocit, akoby musela pri tom umrieť. V tom okamihu, keď pocítila, ako sa v nej pohybuje, sa k nemu podvedome pridala v rovnakom rytme. Teraz už chápala, prečo ju niekoľko posledných týždňov bolelo celé telo. Žiadalo si čosi, čomu sama nerozumela. Chcelo toto, a teraz, keď dosiahlo, čomu sa samo podvolilo, túžba v ňom iba rástla. V tomto novom svete, do ktorého ju so sebou zobral, jej bolo okamžite jasné, čo má na mysli. On a ona existovali mimo času a priestoru a ich spoločnej radosti sa nemohlo nič vyrovnať. Hodila za hlavu posledné zvyšky hanblivosti a celkom sa podala neopakovateľnému zážitku. Myslela si, že nič nemôže prekonať pocity, ktoré ju dosiaľ obklopovali, no čoskoro prišla na to, že sa mýlila. Jeho pohyby boli čoraz energickejšie, až zastonala dravou túžbou. Zmocnila sa jej akási špirála, ktorá ju posúvala vyššie a vyššie. Videla nad sebou žiarivé vrcholy, ktorých krása ju pokúšala. Načiahla sa za nimi a zistila, že objíma Williama, mocne si ho k sebe pritíska v absolútnej blízkosti, kde jej a jeho telo splynuli v jedno. V radostnom očakávaní sa nadýchla a túžila po tom, aby ju k tým vrcholom zobral so sebou, keď sa tak stalo, pohltila ju ľahulinká a biela horúčava, priliehal k jeho telu a videla Williamovu tvár horieť v ohni. A potom, o pár oslnivých okamihov, bolo po všetkom.

Pozrela sa mu do očí.
Cecily: „Vždy to bude takéto?“
William: „Aké“?
Cecily: „Také...intenzívne. A krásne.“
William: „Nie. Bude to ešte krajšie.“
Ležala na jeho hrudi a odpočívala. Neprestával sa usmievať, čím ju ubezpečoval, že v jeho náručí sa nemusí ničoho báť. Už vedel, že zvíťazil. Získal ženu, ktorú miluje. Šťastie ich už nesmie opustiť.



KONEC